NEOPLAN Skyliner je exkluzívny i všestranný zároveň a platí to od jeho debutu v roku 1967. Preto neprekvapuje ani fakt, že najkratším aj najdlhším poschodovým autobusom na svete sa stal práve Skyliner. Autobusy z tohto modelového radu používali dokonca v NASA.
Americká NASA, priekopník výskumu a techniky, definuje najvyššie štandardy v oblasti ľudských i materiálnych zdrojov. Pre výskum vesmíru je totiž dobré iba to najlepšie. Roku 1985 vesmírna agentúra tento svoj postoj vyjadrila prostredníctvom autobusov NEOPLAN Skyliner: flotila 14 „pozemských raketoplánov“ zo Stuttgartu niekoľko rokov vozila milióny návštevníkov po úžasnom komplexe NASA. A firma NEOPLAN pritom vytvorila rekord: potom, čo pre japonský trh výrobca vytvoril najkratšie poschodové autobusy na svete s dĺžkou iba 9 metrov, tak double-deckery pre NASA boli zasa najdlhšie na našej planéte – dlhé 14,5 m, široké 2,60 m a vysoké 4,10 m.
Tieto špeciálne verzie známe pod označením Superskyliner mali štyri nápravy, 106 sedadiel a ako by sa od NASA aj očakávalo, jazdili podľa precízneho harmonogramu. Vozidlá zastavovali pri jednotlivých stanovištiach exkurzie a keď návštevníci na zastávke vystúpili, autobus pokračoval v ceste. Po skončení jednej prehliadky ich iný autobus odviezol na ďalšie miesto.
„Nevieme presne, ako sa o nás ľudia z NASA dozvedeli, ale bol to pre nás mimoriadne prestížny projekt,“ spomína si Bob Lee, bývalý riaditeľ a technik v spoločnosti NEOPLAN. „My, malá nemecká firma, sme mali dodávať autobusy pre NASA! Boli sme nesmierne pyšní.“ Kvôli homologizácii pre americký trh však bolo treba urobiť niekoľko úprav. „Vozidlá museli mať dve klimatizačné jednotky. Kennedyho vesmírne stredisko je na Floride a páľava pod veľkoplošnými oknami by bola pre návštevníkov neznesiteľná,“ dodáva. Navyše okná sa montovali tak, aby ich v prípade nutnosti bolo možné vytlačiť von a použiť ako núdzový východ. Okrem toho bolo treba rozširovať schody, inštalovať reflektory s prevádzkovým napätím 12 V a testami museli prejsť aj nárazníky. Bob Lee si na to dobre spomína: „Po náraze v rýchlosti 3 míle za hodinu (4,8 km/h) nesmelo dôjsť k žiadnej deformácii.“ Pohonný reťazec tvorili motory z Detroitu v kombinácii s automatickými prevodovkami Allison, takže opravy a údržbu mohol vykonávať prakticky každý lokálny servis. Amerických partnerov pravidelne navštevoval majiteľ firmy Albrecht Auwärter osobne.
V tých časoch mala značka NEOPLAN na americkom kontinente veľký úspech, čo bolo ďalšou výhodou. Bob Lee predtým v roku 1981 pomáhal vybudovať prvú americkú fabriku a roku 1985 mal nemecký výrobca autobusov a autokarov už dva závody v USA – a okrem nich samo-statnú obchodnú divíziu Neoplan Coaches Sales Inc. Už vtedy mala firma osem zmluvných partnerov, ktorí sa starali o vozidlá vyrobené v Nemecku aj v Spojených štátoch. Boli to tie najlepšie podmienky na ideálnu spoluprácu.
Najdlhší poschodový autobus na svete však nepoužívala iba NASA. Superskyliner si obľúbili aj v Argentíne, Čile a severnej Afrike. Iba v Nemecku tieto verzie neboli povolené. Presahovali totiž najväčšiu predpismi akceptovanú dĺžku pre autobusy (bez kĺbu), resp. autokary a aj maximálny polomer otáčania 12,5 m. Lenže to bola pre kreatívneho Albrechta Auwärtera konštruktérska výzva. Nakoniec v Stuttgarte vznikol podvozok so skráteným rázvorom a – po prvýkrát v histórii – so štyrmi riadenými nápravami. Toto A. Auwärterovi pomohlo presvedčiť úrady, že ani dlhšie autobusy nemusia prekračovať maximálny povolený polomer otáčania. Napokon v apríli 1993 maximálna dĺžka tejto kategórie autobusov bola v nemeckej legislatíve zväčšená na 15 m. A to je bodka za ďalšou kapitolou úspešného 50-ročného príbehu autokarov NEOPLAN Skyliner.
