Medzi desiatkami vozidiel, ktoré sprevádzali biatlonistov na európskych podujatiach Svetového pohára 2018/2019, bolo jediné značky MAN: van TGE tímu sestier Fialkových. Priťahoval pozornosť svojím vzhľadom aj konfiguráciou: 130-kilowattový motor, šesťmiestna dvojitá kabína, 10-kubíkový nákladný priestor, ale hlavne pohon 4×4. Ako nový člen tímu naplnil očakávania?
Biatlonistky Paulína a Ivona Fialkové majú za sebou prvú sezónu s logistickou podporou spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia. Novou posilou ich tímu sa na päť mesiacov stal van TGE 3.180 4×4, ktorý si veľmi rýchlo získal dôveru celej posádky – za každých podmienok bol spoľahlivý, bezpečný, ale i komfortný partner. V tomto duchu sa nesie aj recenzia vozidla nielen očami „Fialiek“.
„Prvé veľké plus je ten ohromný úložný priestor vzadu. Doteraz sme totiž používali minibusy a vždy, keď sme sa balili na sústredenia, museli sa sklápať sedadlá a riešil sa problém, ako dovnútra napchať to najnutnejšie, čo potrebujeme. A zrazu sa prvýkrát stalo, že auto nebolo zaplnené. Do Albína sme naložili batožiny, výstroj i výzbroj a ešte stále tam ostávalo voľné miesto. Začali sme sa smiať, že my keď máme priestor, začneme prihadzovať,“ spomína Paulína na prvé balenie do TGE. „A tak sme pridali prenosnú chladničku, pribudol stacionárny bicykel a hromada ďalších vecí, ktoré sa predtým nikdy do auta nezmestili. Nakoniec pozeráme – veď nám sa podarilo zapratať aj tento veľký nákladný priestor!“
Všimli ste si, že zaznelo meno „Albín“? Ako prišiel van k takejto prezývke vysvetlila Ivona: „My zvykneme dávať autám mená. Prvý MAN TGE, ktorý sme mali nakrátko požičaný vlani na jeseň, bol červený. A tak sme ho volali Plameniak. Potom prišiel do tímu tento biely van. Ako ho nazvať? Zazneli mená Vločka či Milko, no napokon mu prischla prezývka Albín. Najprv nám to bolo trocha divé, ale po týždni mu nikto nepovedal ináč než náš Albín.“
Pohon všetkých kolies – perfektný pomocník
Keďže preteky biatlonového Svetového pohára sa konajú hlavne v Alpách, vozidlo bolo konfigurované vyslovene do zimných podmienok, čiže aj s pohonom 4×4. Paulína ihneď uvádza príklad jeho potenciálu: „Keď sme sa presúvali z úvodných pretekov Svetového pohára v slovinskej Pokljuke do rakúskeho Hochfilzenu, všetky tímy išli tou istou trasou, ktorá bola najkratšia a najvýhodnejšia. Lenže zastihlo nás veľmi zlé počasie. Na cestách už bol napadaný sneh a do toho ešte husto snežilo. Na trase bol jeden priesmyk, v takýchto podmienkach ťažko zjazdný. Ale my sme si to ledva všimli, lebo sa aktivoval pohon 4×4 a plne naložení sme krásne plynulo stúpali hore serpentínami. Čochvíľa sme predbiehali autá iných tímov odstavené na krajnici, ďalšie hrabali na mieste, šmýkali sa. Proste všetci mali problémy a my pekne stredom… Ostatní prišli do hotela štyri-päť hodín po nás. Pohon všetkých kolies sme túto zimu ocenili skoro na každom sveťáku.“
Zo začiatku mali tréneri trocha obavy, ako si Albín na celoročných pneumatikách poradí, ak veľa nasneží. „Ukázalo sa, že celoročné pneumatiky sú dobré a pohon 4×4 nám veľmi účinne pomáhal. Albín nikdy a nikde nemal problém, ani v hlbokom ani na ujazdenom snehu, ktorý bol hladký ako sklo. Napríklad v Oberhofe sme zaparkovali do hlbokého snehu, potom až do nasledujúceho rána tak snežilo, že auto takmer nebolo vidieť. Pred odchodom však stačilo pozmetať sneh z okien a kapoty, šofér naštartoval a išli sme preč. Ostatní museli svoje vozidlá vyhrabávať, pol hodiny lopatovať a mali problém, aby vôbec stihli preteky,“ popisuje Ivona kvality vanu TGE 3.180 4×4. Aj voliteľná výbava sa objednávala tak, aby spĺňala všetky požiadavky a auto bolo maximálne pohodlné i praktické pre celý tím. O príjemnú teplotu v interiéri ešte pred naštartovaním sa postaralo nezávislé kúrenie s diaľkovým ovládaním, prídavné vykurovanie s výduchmi pre cestujúcich na druhom rade sedadiel malo samostatné nastavenie teploty aj intenzity fúkania vzduchu a izoláciu vylepšili dvojité sklá bočných okien. V mrazoch vodiči ocenili vyhrievanie čelného skla a v zimnom období určite prišli vhod aj LED svetlá.
13 000 tréningových výstrelov…
Dnes si nikto z tímu nevie predstaviť, že by sa mali vrátiť späť k mikrobusu a nechápu, ako sa predtým dokázali pomestiť do iného auta. My len dodáme, že nákladný priestor tímového vanu TGE s dvojitou kabínou má objem 9,9 m3. To je vskutku veľkorysý „kufor“. A čo všetko si berú biatlonistky na preteky? „Časť výstroja vozí servisné auto slovenskej reprezentácie, ktoré je prestavané na transport pretekových lyží. Ostatnú výbavu prepravoval náš tímový MAN TGE. Zo športovej výzbroje vozil napríklad v dvoch vakoch 20 párov tréningových lyží, v špeciálnych kufroch sa prepravujú pušky,“ hovorí Paulína a pokračuje zaujímavými faktami, ktoré my, laici, nepoznáme. „Puška váži tri a pol kila, nábojov spotrebujeme celkove za jednu sezónu okolo 13 000. Strieľame v rámci tréningu na lyžiach – v lete na kolieskových – a tiež pri bežeckom tréningu. V príprave nabeháme 4500 kilometrov na lyžiach a 1500 km bez lyží.“
Reč prišla aj na komfort cestovania – či interiér v dvojitej kabíne poskytuje dostatok pohodlia aj na dlhých trasách. „Vpredu sedeli tréneri, ktorí šoférovali – väčšinou Martin, ale i Anka. Samozrejme, keď bolo treba na kratšiu vzdialenosť auto niekam presunúť, nemáme problém jazdiť ani s takýmto veľkým vanom. Jasné, treba si dávať pozor pri manévrovaní, lebo je dlhý. No výhľad spoza volantu bol výborný a parkovanie uľahčovala zadná kamera,“ konštatuje Ivona.
Pochopiteľne, na dlhých trasách dievčatá nešoférovali – športovci majú oddychovať. Za volantom sa striedajú tréneri Martin Bajčičák a Anna Murínová. „Ten prvý TGE, ktorý sme mali požičaný na jeseň, mal v druhom rade až štyri sedadlá, takže na dlhé cesty to nebolo úplne komfortné, no keď prišiel do nášho tímu Albín, druhý rad tvorili tri široké sedadlá a priestoru sme mali dostatok – pre nás dve a ešte s nami chodil aj fyzioterapeut. Jedinou nevýhodou bolo, že operadlá sa nedajú polohovať. Na druhej strane oddelený priestor pre posádku sa veľmi rýchlo dá vykúriť. V nákladnom priestore nie je kúrenie a to je zasa dobré pre lyže, vosky, náboje i pre potraviny. Bežne sme brávali aj potreby na varenie, lebo nie všade sme si všetko kupovali v mieste pretekov – napríklad Švajčiarsko je pre každého drahé,“ vysvetľuje Paulína špecifické detaily.
Za Svetovým pohárom naprieč Európou
Tímový MAN TGE bez jediného zaváhania absolvoval celý seriál európskych pretekov Svetového pohára, ktorý sa konal v biatlonových strediskách Pokljuka (Slovinsko), Hochfilzen (Rakúsko), Nové Město na Moravě (Česká republika), Oberhof (Nemecko), Ruhpolding (Nemecko), Antholz-Anterselva (Taliansko) a Holmenkollen (Nórsko). Samozrejme, pretekári sa nevracajú po každom podujatí domov, ak viacero pretekov na seba nadväzuje. Ale i tak na počítadle kilometrov „Albína“ pribudlo vyše 15 000 kilometrov. Najďalej ho videli účastníci majstrovstiev sveta vo švédskom Östersunde. Ale tam Paulína a Ivona cestovali lietadlom. Druhá časť tímu so všetkými vecami sa však presúvala po cestách a asi 11 hodín nočným trajektom z Rostocku do Oslo a odtiaľ ešte takmer celý deň do dejiska šampionátu. Dajme slovo Martinovi Bajčičákovi, ktorý v uplynulej sezóne strávil za volantom najviac času. „Cesta do Švédska, to bola skutočne poriadna porcia kilometrov, celkove 2400 km tam a 2400 km naspäť. Ak mám hodnotiť svoj celkový dojem z TGE, tak to bolo skutočne najlepšie vozidlo, aké som doposiaľ šoféroval – aj čo sa týka výbavy, jazdných vlastností, priestoru pre posádku i pre náklad. Ocenil som tiež systémy, ktoré podporujú vodiča, napríklad aktívneho asistenta pre jazdu v pruhu, automatické prepínanie svetiel, ale tiež vyhrievanie sedadiel. Trocha mi chýbali cúvacie senzory, no kamera vzadu bola tiež účinným pomocníkom. Pokiaľ ide o dynamické vlastnosti, bol som príjemne prekvapený, že s takouto veľkou dodávkou sa dalo veľmi dobre predbiehať, hoci sme boli plne naložený. Motor mal výkon 177 koní a pracoval fakt výborne.“
Samozrejme, že aj na Slovensku tímový TGE vzbudzoval pozornosť a vznikali celkom veselé situácie, keď ľudia videli na aute zobrazené známe tváre i nápis Fialky – a zrazu z neho dievčatá vystúpili. „Mnohí sa zaujímali o auto aj o nás. A pokiaľ ide o športovcov na podujatiach Svetového pohára, zo začiatku nás chválili, že máme peknú dodávku. Potom si už zvykli, ale vždy nám zamávali a vytrubovali – van TGE bol naše poznávacie znamenie. Alebo neraz sa stalo, že prišli za nami s otázku MAN má van? Odkedy? To sme ešte nevideli. Lebo v biatlone má každý tím Volkswagen Caravelle alebo Crafter a zrazu nás priviezol MAN. Na sveťáku sme boli jediný tím na takomto aute, ale na cestách v západnej Európe sme videli jazdiť dosť vozidiel TGE, hlavne v Nemecku,“ popisuje Paulína, ako sa tímový van MAN zapísal do povedomia verejnosti.
Spolupráca pokračuje
„Z hľadiska výsledkov bola minulá sezóna ako z ríše snov, doteraz sme takú nezažili,“ tvrdia sestry jednomyseľne. „Pravda, boli aj momenty, ktoré nevyšli úplne podľa predstáv. Výsledky sú jednak zaväzujúce do ďalšej sezóny a tiež motivujúce do tréningu – ten vlastne už beží.“ Cyklus prípravy na budúcu zimu sa sestrám Fialkovým začal koncom apríla, v máji mali sústredenie v Rakúsku na ľadovci Dachstein. Spoločnosť MAN Truck & Bus Slovakia sa rozhodla podporiť dievčatá aj v sezóne 2019/2020, a tak už v príprave „Fialky“ opäť sprevádza MAN TGE s dvojitou kabínou – od jari do jesene to bude verzia s pohonom 4×2 a automatickou prevodovkou. A potom opäť nastúpi „do služby“ model 4×4. Možno ho nazvú Albín II.