Roku 1787 odštartovala v nemeckých hutách Gute Hoffnung produkcia koľajníc pre Rauendahlskú uhoľnú cestu. Výrobu prvého parného motora vo firme Hüttengewerkschaft und Handlung Jacobi, Haniel & Huyssen v Sterkrade zvládli v roku 1824.
O šesť rokov neskôr predstavili prvý parník „Stadt Mainz“ určený pre plavbu po rieke Rýn, ktorý vyrobili vo vnútrozemských lodeniciach Hüttengewerkschaft und Handlung Jacobi, Haniel & Huyssen v Sterkrade. V roku 1840 bola v Augsburgu založená spoločnosť Sander’sche Masichinenfabrik. Nasledujúceho roku vznikli v Norimbergu zlievarne a strojárne Klett & Comp. Premenovanie spoločnosti Sander’sche na C. Reichenbach’sche Maschinenfabrik prebehlo v roku 1844. O rok neskôr začala výroba prvého vysokorýchlostného tlačiarenského stroja v Reichenbach’schen Maschinenfabrik v Augsburgu.

Roku 1852 prišli s prvou nemeckou materiálovou testovacou stolicou so značkou Klett & Comp., Norimberk. V období 1853 –1857 prebehla stavba mostu Grosshesselohe blízko Mníchova opäť norimberskou firmou Klett & Comp. Vybudovanie mníchovského Glaspalastu v roku 1854 trvala iba 100 dní a znova pri tom bola spoločnosť Klett & Comp. V roku 1857 sa zo spoločnosti C. Reichenbach’sche Maschinenfabrik stala „Maschinenfrabrik Augsburg Aktiengesellschaft“, Augsburg
Rok 1873 priniesol výrobu prvého nemeckého chladiaceho zariadenia „Systém Linde“ a stavbu prvej tlačiarenskej rotačky v Maschinenfabrik Augsburg. V tom istom roku sa z Hüttengewerkschaft und Handlung Jacobi, Haniel und Huyssen stáva Gutehoffnungshütte, Aktienverein für Bergbau and Hüttenbetrieb“(GHH). Spoločnosť Klett & Comp. je premenovaná na Maschinenbau Actiengesellschaft, Nürnberg a v Augsburgu vtedy založili aj spoločnosť Mechanische Werkstatte von Johann Renk, Herstellung von Zahnrädern aller Art.
Rodí sa MAN
Mníchov uvidel svoju prvú električku z Maschinenbau-Aktien-Gesellschaft Nürnberg roku 1886. Koniec 19. storočia (1893 – 1897) bol zasvätený stavbe železničného mostu Mungsten – bol to prvý most s tzv. kantilévrovou konštrukciou. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia (1898 – 1902) spoločnosť M.A.N. Gustavsburg obohatila históriu strojárenstva výrobou rámu pre visutú železnicu v Wuppertale. Rok 1898 priniesol tiež zlúčenie augsburských a norimberských firiem pod hlavičku Vereinigten Maschinenfabrik Augsburg und Machinenbaugesellschaft Nürnberg A.-G., Augsburg.
Na sklonku 19. storočia uzrel svetlo sveta prevratný vynález – vznetový motor. Jeho doslovný otec Rudolf Diesel tak venoval technike jeden z najvýznamnejších darov. Pri tomto vynáleze stáli spoločnosti, z ktorých mal nakoniec prospech MAN.
Geniálni technici a inžinieri ako Ludwig Werder, Immanuel Lauster, Max Carstenjen a predovšetkým Rudolf Diesel dali vývoju techniky pod hlavičkou MAN impulz, z ktorého firma profituje dodnes. Boli však potrební aj schopní obchodníci a riadiaci pracovníci ako Heinrich von Buz, Anton von Rippel, Paul Reusch a Otto Meyer, aby vynálezy, zlepšenia a konštrukcie MAN dosiahli patričný úspech aj na ekonomickom poli.
Milan Olšanský